Antimikrobiálna rezistencia a CRP

Antimikrobiálna rezistencia je celosvetovou zdravotnou hrozbou

Antibiotiká sú najdôležitejšími liekmi na liečbu bakteriálnych infekcií. Nadmerné a nesprávne používanie antibiotík spôsobilo rozvoj baktérií rezistentných voči antibiotikám. Súčasne mnoho farmaceutických spoločností upustilo od vývoja nových antimikrobiálnych liečiv.

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) bola Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vyhlásená za jednu z desiatich najväčších súčasných globálnych zdravotných hrozieb¹. Odhaduje sa, že ak bude AMR naďalej narastať, do roku 2050 zomrie každý rok predčasne 10 miliónov ľudí na infekcie súvisiace s AMR. Mnoho bežných infekcií, ktoré sa v súčasnosti liečia antibiotikami, sa môže stať život ohrozujúcimi.

Okrem zvýšenia úmrtnosti spôsobuje AMR obrovskú ekonomickú záťaž ako pre zdravotníctvo tak pre jednotlivcov. U pacientov, ktorí vyžadujú dlhšiu hospitalizáciu, sa môžu vyskytovať závážnejšie nežiaduce účinky liekov súvisiacich s liečbou antimikrobiálne rezistentných patogénov a v dôsledku predĺženia ich ochorenia dochádza k strate príjmov².

Nesprávne používanie antibiotík spôsobuje AMR

Približne 80-90 % všetkých antibiotík používaných v zdravotníctve je predpisovaných v primárnej starostlivosti³, pričom najčastejším dôvodom návštevy zdravotníckeho zariadenia sú respiračné infekcie^4,5. Väčšina antibiotík sa používa na liečbu respiračných infekcií, hoci približne 90 % respiračných infekcií je vírusového pôvodu alebo samovoľne odznie⁵. Liečba vírusových a samovoľne odznievajúcich infekcií antibiotikami neprináša pacientom žiadny klinický prospech, ale podporuje rezistenciu na antibiotiká.

Hlavným faktorom, ktorý spôsobuje rozvoj AMR, je nesprávne používanie antibiotík. Odhaduje sa, že 50 % antibiotík je predpísaných zbytočne alebo nesprávne⁶. Aj v dnešnej dobe je bežné, že antibiotiká sú predpisované bez diagnostického potvrdenia bakteriálnej infekcie iba na základe symptómov pacienta. Širokospektrálne antibiotiká sú často používané ako prvá voľba, hoci by mali byť použité iba v nevyhnutných prípadoch. Rýchle point of care vyšetrenie C-reaktívneho proteínu (CRP) môže viesť k efektívnemu predpisovaniu antibiotík a zlepšiť liečbu respiračných infekcií.

Diagnostická neistota a chybné povedomie o antibiotikách sú kľúčovými faktormi, ktoré vedú k nadmernému užívaniu antibiotík

Na politiku predpisovania antibiotík v rôznych krajinách má vplyv niekoľko faktorov, ako sú kultúrne predstavy o chorobách, socioekonomické faktory a mylné povedomie o antibiotikách. Hlavnou príčinou nadmerného predpisovania antibiotík je však diagnostická neistota lekárov⁷. Často je ťažké odlíšiť vírusové a bakteriálne infekcie a infekcie, ktoré samovoľne odznejú, od tých, ktoré vyžadujú liečbu. Aby sa minimalizovalo riziko pre pacientov, sú antibiotiká podávané len pre istotu. Ak sa diagnostická neistota spojí s požiadavkou pacienta na antibiotiká v dôsledku bežných mylných predstáv o antibiotikách, že antibiotiká môžu vyliečiť vírusové infekcie, stáva sa predpisovanie antibiotík ľahko iracionálnym⁸.

Rýchle kvantitatívne point of care testovanie CRP znižuje nadbytočné predpisovanie antibiotík v primárnej starostlivosti

Správne používanie antibiotík v zdravotníctve je kľúčom v boji proti AMR. Správne používanie neznamená iba zníženie predpisovania, ale aj poskytovanie antibiotík pacientom, ktorí majú z liečby prospech. Rýchla a presná diagnostika zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní nadužívania antibiotík^2,9. Point of care (POC) testovanie C-reaktívneho proteínu (CRP) pred predpísaním antibiotík má niekoľko výhod, ktoré pomáhajú v boji proti AMR:

• Testy sú presné, cenovo dostupné a ľahko použiteľné s použitím len malého objemu vzorky
• Rýchle výsledky sú okamžite k dispozícii počas vyšetrenia pacienta, znižujú diagnostickú neistotu a pomáhajú pri rozhodovaní o liečbe, či sú antibiotiká nevyhnutné alebo nie
• Významné zníženie nadbytočnej spotreby antibiotík pri infekciách dýchacích ciest bez toho, aby bolo ohrozené zdravie pacienta^10-12
• Výsledky CRP je možné využiť ako pomôcku pri vysvetľovaní pacientovi, prečo antibiotiká nie je potrebné podať. Efektívna komunikácia zvýši aj spokojnosť pacientov¹³

Literatúra

1. World Health Organization (WHO). Antimicrobial resistance. Available at https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/antimicrobial-resistance
2. O’Neill J. Review on Antimicrobial Resistance. Antimicrobial Resistance: Tackling a Crisis for the Health and Wealth of Nations, 2016.
3. Hay AD. Antibiotic prescribing in primary care. BMJ 2019; 364:l780.
4. Petersen I et al. Antibacterial prescribing in primary care. J Antimicrob Chemother 2007; 60 Suppl 1: i43-47.
5. Bjerrum L et al. Health Alliance for Prudent Prescribing, Yield and Use of Antimicrobial Drugs in the Treatment of Respiratory Tract Infections (HAPPY AUDIT). BMC Fam Pract 2010; 11:29.
6. CDC. Antibiotic Use in the United States, 2017: Progress and Opportunities.
7. Harbarth S, Samore MH. Antimicrobial resistance determinants and future control. Emerg Infect Dis 2005; 11:794-801.
8. European Commission. Special Eurobarometer 445: Antimicrobial Resistance. European Commission; Brussels, Belgium: 2016
9. WHO. Antimicrobial resistance and primary health care. Technical series on primary health care, 2018. https://apps.who.int/iris/hand....
10. Aabenhus R et al. Biomarkers as point-of-care tests to guide antibiotics in patients with acute respiratory infections in primary care. Cochrane Database of Systematic Reviews 2014; 11:CD010130.
11. Tonkin-Crane SKG et al. Clinician-targeted interventions to influence antibiotic prescribing behaviour for acute respiratory infections in primary care: an overview of systematic reviews (Review). Cochrane Database of Systematic Reviews 2017; 7(9):CD012252.
12. O'Brien K et al. C-reactive protein point-of-care testing (CRP POCT) to guide antibiotic prescribing in primary care settings for acute respiratory tract infections (RTIs). Rapid assessment on other health technologies using the HTA Core Model for Rapid Relative Effectiveness Assessment. EUnetHTA Project ID: OTCA012, 2019.
13. Strumann C et al. Communication training and the prescribing pattern of antibiotic prescription in primary health care. Plos One 2020; 15(5): e0233345.